Ako sa šíri epidémia koronavírusu, ako sa jej brániť, a ako zabezpečiť, aby túto búrku prežili aj najviac ohrození z nás? Kto patrí do tejto skupiny ohrozených? COVID 19 je nákazlivé respiračné ochorenie ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2.Máme už k dispozícii liek na toto ochorenie? Môžeme aj my sami prispieť k tomu, aby sme sa mu vyhli?
Moje meno je Marián Mitaš a o dnešnej téme sa budeme rozprávať s Doc. Martinom Hrubiškom, alergológom - imunológom , odborníkom v tejto oblasti, ktorý pracuje na I. alergologickej ambulancii Onkologického ústavu sv. Alžbety. Pán Docent, Vítam Vás v dnešnom podcaste.

V súčasnosti takmer celý svet sužuje epidémia ochorenia spôsobeného novým koronavírusom zvaným COVID19. Hovorí sa, že okolo 80% nakazených prekoná infekciu s miernym priebehom, len zvyšných 20% má ťažší priebeh, celkovo iba u 5 % postihnutých býva priebeh veľmi závažný. Vieme špecifikovať, kto je najviac ohrozený závažným priebehom?
- Áno, je to skutočne našťastie tak, že iba okolo 5% tých, čo prekonávajú koronavírusovú infekciu má veľmi závažný, potenciálne až život ohrozujúci priebeh. Ukazuje sa, že ide najmä o ľudí starších ako 60-65 rokov; priebeh vedúci žiaľ až k smrti majú najmä pacienti trpiaci na chronické choroby, najmä kardiaci, hypertonici (pacienti s vysokým tlakom), diabetici a pacienti s onkologickou diagnózou. V Európe je nateraz najviac postihnutou krajinou Taliansko a na jeho príbehu vidíme, že najviac zomierajú geriatrickí pacienti, neraz osemdesiatnici a starší.
U väčšiny postihnutých infekcia prebieha mierne, ba dokonca u mnohých bezpríznakovo, čiže nakazení ľudia vôbec nemusia vedieť, že prekonávajú infekciu, V tom je aj zákernosť tejto choroby - najmä nakazení bez príznakov šíria chorobu ďalej. Preto je aj potrebné robiť čo najviac testov, aby sme mali čo najväčšiu záchytnosť aj u týchto ľudí.

Vieme prečo je to tak, že zomierajú najmä starší ľudia?
- Na túto otázku odpovie ďalší výskum, ale už teraz vieme, že rozhoduje imunita. Odborníci imunológovia poznajú pojem imunosenescencia. Toto slovo označuje prirodzené ubúdanie jednotlivých imunitných mechanizmov navodené vyšším vekom. Rád by som zdôraznil slovo prirodzené. Za normálnych okolností je naša imunita dostatočne výkonná až do našej smrti, na druhej strane sú však indície, že postupné ubúdanie imunity je jedným z procesov, ktorý náš život ohraničuje, inými slovami najmä imunita má na svedomí, prečo nie sme nesmrteľní... Slabšie fungujúca imunita vo vyššom veku spôsobuje, prečo je jednou z najčastejších príčin úmrtia „na starobu“ zápal pľúc. Aj keď dostaneme srdcový infarkt, mozgovú porážku, či sa nám zhoršuje cukrovka, častou bezprostrednou príčinou smrti je zápal pľúc.

A ako to súvisí s koronavírusom?
- Pre tento nový koronavírus, tzv. COVID19, je typické, že napáda predovšetkým dolné dýchacie cesty a má schopnosť spôsobiť zápal pľúc. Dobre fungujúca imunita nás však môže ochrániť, alebo ak aj nie celkom, tak nám pomôže so zápalom v dolných dýchacích cestách vysporiadať sa. U starších ľudí s prirodzeným úbytkom imunity to však nemusí fungovať, ľahko vznikajú komplikácie - napríklad v podobe agresívnej bakteriálnej infekcie, ktorá spolu so zápalom navodeným vírusom vedie ku kritickému ubúdaniu funkčného pľúcneho tkaniva, do tela sa nedostáva kyslík a začneme sa dusiť. V takej chvíli nás môže zachrániť už iba napojenie na ventilátor, čiže dýchací prístroj, ktorý prevezme dýchanie za nás, vháňa do nás kyslík. Niekedy sa podarí pacienta aj v tomto štádiu zachrániť, ale ak má postihnutý aj choré srdce a / alebo cukrovku, organizmus to už nezvládne.

Potom čo hovoríte mi ale logicky napadne ďalšia ohrozená skupina ľudí - a to sú ľudia s rôznymi poruchami imunity. Ako je to s nimi?
- Zatiaľ máme málo skúseností, ale jednoznačne, ľudia ktorí už pred nákazou koronavírusom trpia poruchou imunity, patria medzi tých, ktorým musíme venovať zvláštnu pozornosť, lebo môžu túto chorobu zvládať horšie, prípadne ju nemusia zvládnuť vôbec. Týchto ľudí musíme ešte starostlivejšie izolovať od možných kontaktov. Každý, kto žije s takýmto človekom, by mal odložiť odev v ktorom prišiel domov, okrem umytia rúk by sa mal osprchovať, pri rozhovore by mali medzi sebou ľudia používať ochranné rúška, ideálne je, ak takýto človek má samostatnú miestnosť.

Vieme uviesť o ktorých ľudí ide predovšetkým?
- Najohrozenejší sú pacienti s vrodenými poruchami imunity. Toto je veľmi špecifická skupina pacientov, prevažne detí, z ktorých mnohí sú odkázaní na trvalú tzv. substitučnú liečbu ľudskými protilátkami. Musíme ale konštatovať, že tie protilátky ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, týmto pacientom nepomôžu, pretože sa získavajú od zdravých darcov, ktorí sa s touto infekciou nateraz nestretli, a tak ich imunitný systém zatiaľ tieto protilátky nevyprodukoval.
Oveľa väčšiu skupinu tvoria pacienti so sekundárnymi, získanými poruchami imunity. Ide o onkologických pacientov, reumatikov, psoriatikov, pacientov s nešpecifickými črevnými zápalmi ako je Crohnova choroba a všetkých ďalších ktorí dostávajú lieky potláčajúce ich imunitu, tzv. imunosupresíva, ďalej tých ktorí sú ožarovaní, dostávajú chemoterapiu a podobne. Aj týmto musíme venovať zvláštnu pozornosť, rovnakú ako pacientom s vrodenou imunitnou poruchou. Aj najnovšie liečivá zo skupiny tzv. biologickej liečby nás liečia cieleným zásahom do imunity a niektoré z nich môžu spôsobiť zvýšenú vnímavosť k vírusovej infekcii, vrátane infekcie COVID-19.

A čo alergici, astmatici, či chorí s inými chorobami dýchacích ciest?
- Zatiaľ sa nezistilo, žeby títo ľudia boli koronavírusom ohrození viac ako zdraví ľudia. Tejto informácii môžeme veriť, lebo žiaľ počty chorých sú celosvetovo už natoľko veľké, že môžeme získať robustné štatistické dáta. Z nich vyplýva, že ani astmatici liečení tzv. inhalačnými kortikosteroidmi, ani alergici liečení alergénovou imunoterapiou, ale dokonca ani tí čo trpia chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, nie sú viac ohrození ako zdraví ľudia.
Z toho vyplýva aj dôležitý odkaz pre týchto ľudí. Pokračujete v liečbe ktorú vám ordinoval váš lekár, obava z nežiaducich účinkov vašich liekov v súvislosti c COVID-om nie je namieste. Naopak, vynechanie vašej pravidelnej liečby môže viesť k strate kontroly nad vašou chorobou, a zhoršenie vašej choroby je potom tým, čo vás môže ohroziť.

Veľa sa tiež hovorí o očkovaní, niektorí sa v tomto čase boja očkovania, je to namieste?
- V žiadnom prípade nie je dôvod odkladať alebo posúvať očkovanie tak v rámci Národného imunizačného programu či podanie odporúčaných vakcín vo vybraných skupinách jedincov a pacientov - týka sa to očkovania proti chrípke či pneumokokom. V opačnom prípade riskujeme vznik vakcinačných dier a nové prípady už prakticky sa nevyskytujúcich chorôb, ktoré potom môžu zvýšiť náchylnosť na COVID alebo v prípade už prebiehajúcej koronavírusovej infekcie zhoršiť, skomplikovať jej priebeh. Samozrejme, u akútne chorého jedinca, pri dokázanej COVID infekcii, respektíve bezprostredne v období rekonvalescencie očkovanie odložíme. V ambulanciách kde sa očkuje, napríklad v ambulancii detského lekára, treba zabezpečiť oddelenie zdravých detí prichádzajúcich na pravidelné očkovanie od akútne chorých detí v čakárni - ale toto by malo byť samozrejmosťou aj v prípade, keby sme tu nemali koronavírus.

Existujú na koronavírus lieky? Dá sa niektorými liekmi podporiť imunita tak aby som bol voči infekcii odolný?
- Jedinou prevenciou by mohla byť v budúcnosti očkovacia látka. Do praxe však nepríde skôr ako koncom tohto roka, možno až budúci rok. Môžeme síce predpokladať, že niektoré lieky na podporu imunity, ako napríklad tzv. bakteriálne lyzáty, alebo niektoré syntetické stimulátory bunkovej imunity by mohli pomôcť - napríklad, že prípadná infekcia by mala miernejší priebeh, nateraz je to ale v špekulatívnej rovine.
Nádej nám ale vlievajú niektoré antivirotiká známe napríklad z liečby HIV pozitívnych ľudí, ale aj niektoré staršie lieky zo skupiny antimalarík. Prvé skúsenosti vyzerajú sľubne, a tak sa dá predpokladať, že sa použijú u pacientov s komplikovaným priebehom.

Skutočne teda nemôžeme my sami preventívne nič spraviť?
- Ale nie, niečo - a nie nevýznamné - spraviť môžeme, len nečakajte, že teraz objavím Ameriku. Riešenia sú totiž niekedy neskutočne jednoduché. Viete čo sú najlepšie dobíjače bateriek imunitného systému? Spánok a pohyb. Mali by sme si dopriať 7-8 hodín spánku denne, kto má problémy so spánkom, mal by sa poradiť so svojim lekárom, lebo aj liekmi navodený spánok je lepší ako nekvalitný alebo žiaden spánok. Čo sa týka pohybu, platí, že zo 7 dní v týždni by sme si mali dopriať aspoň 5 dní hodinovú prechádzku na zdravom vzduchu, pochopiteľne radšej tam, kde je menej ľudí, ideálne je zájsť si do lesa. No a tie 2 dni, ktoré nepôjdem von si môžem zacvičiť doma, najlepšie pri otvorenom okne. Je tiež dôležité dopriať si trocha slnečných lúčov, a to kvôli D-vitamínu, prípadne je vhodné doplniť si D-vitamín aj v podobe výživových doplnkov, najmä po zimnom období kedy sme slnečných lúčov mali málo. D-vitamín je totiž pre správnu funkciu imunity nepostrádateľný. Podobne je vhodné doplniť si zinok a selén, tie tiež prispievajú k správnej funkcii imunitného systému. V súvislosti s imunitou sa často skloňuje aj vitamín C - tu by som zdôraznil, že postačujú dávky medzi 500-1000 mg denne, najlepšie v podobe tabliet s riedeným uvoľňovaním, tak aby sme telu umožnili prijatú dávku zužitkovať. Vyššie dávky alebo do žily podávaný C-vitamín by som neodporúčal, môže to poškodiť obličky a o účinnosti by som pochyboval - takú naraz podanú vysokú dávku vitamínu C aj tak vycikáme a minie sa účinkom. Z doplnkov výživy sú ďalej vhodné probiotiká a prípravky s obsahom glukánov.

Kopletný prepis podcastu nájdete na: https://www.webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/1